pondelok, 20. júla 2015

Vianoce v júli

Predminulý víkend sa konala československá akcia s názvom Vánoce v zimě/Mid-Winter Christmas vo Wellingtone. Išlo, ako ste sa už určite stihli dovtípiť, o oslávenie falošných Vianoc v strede novozélandskej zimy so všetkým, čo k tomu patrí. Bola štedrovečerná večera v podobe rybacej polievky (ktorá pre Západoslovenku nie je veľmi tradičná, ale bola výborná, takže nemám žiadne ďalšie výhrady), smaženej ryby, zemiakového šalátu, ako aj spievanie kolied a premietanie filmu S tebou mě baví svět. V tomto poradí. Takisto nechýbalo ani detské vystúpenie organizované československou škôlkou vo Wellingtone, o ktorej som ani nevedela, že existuje a ktorá funguje jeden deň do týždňa, aby sa české a slovenské deti učili komunikovať aj v rodnom jazyku svojich rodičov...či kvíz o fľašu Becherovky, ktorý sme ja a zvyšok môjho týmu vyhrali. A že otázky to neboli až také jednoduché! Schválne, viete, z ktorého stromu sa u nás vyrábali lyže? Alebo aké bolo prvé auto vyrobené v Čechách?

Akcie sa zúčastnilo asi 70 ľudí, čo prekonalo moje očakávania. Poznala som z tohto počtu až štyroch, a to 2 z nich neboli ani Čechoslováci, ale Turci (manžel a švagriná mojej kamarátky-susedky). Na tento účel však toto a mnohé iné podujatia organizované československou komunitou na Zélande sú, na spoznávanie nových ľudí. Času na to bolo naozaj habadej, oficiálny začiatok bol o tretej poobede a čerešnička na torte v podobe filmu bola zjedená niečo po ôsmej. Večer to bol dobrý, aj keď postrádal rodinný kruh a zacnelo sa mi trošku za domovom...Ale tak už to raz chodí. Človek nemôže mať všetko, že?  

Po vypití výhernej ceny a zoznámení sa so 4 Terkami (z nejakého dôvodu sa každá Češka, s ktorou som sa zarozprávala, volala Tereza) sme opustili Poľský dom v Newtowne, kde sa celá tá vec páchala a namierili si to do tepla domova. Vonku bola skutočne kosa... Poprosím o zdržanie sa posmešných poznámok od vás zo severnej pologule. Lebo my vám to zasa vrátime na skutočný Štedrý deň! Keď opaľovačka na pláži bude u nás v plnom prúde. :)



Red cod (alias treska) so zemiakovým šalátom







nedeľa, 28. júna 2015

7 dôvodov, prečo je Nový Zéland najlepšou krajinou na svete

1. Žiaden jedovatý živočích, ktorý vás chce zabiť
Novy Zéland je naozaj mierumilovná krajina. Na rozdiel od susednej Austrálie sa to tu nehemží najnebezpečnejšími tvormi planéty, z ktorých mnohé ešte ani ľudské oko nespatrilo, ako by si jeden mohol myslieť. Nie je tu totiž NIČ jedovaté. Jediné, čo vás tu môže napadnúť a usmrtiť je azda len žralok pri kúpaní/surfovaní ďalej od pobrežia. Ale dokonca aj tieto tvory akoby nerady kazili dobré meno krajiny a ich útoky sú veľmi zriedkavé.
Veľa ľudí sa domnieva, že istý "white-tailed spider" (ako inak, privlečený z Austrálie, ehm, vďaka) je životu nebezpečný. Ja som bola toho istého názoru. Dokým ma táto potvora nepokúsala a nenaštudovala som si o nej viac než dosť. Pravda je taká, že vás po uhryznutí vyliečia antibiotiká (zobraté aj tri dni po incidente hovoriac zo skúsenosti), ak opuchnutie pretrváva a neskončíte so žiadnymi vážnymi následkami. Okrem psychickej ujmy na zdraví, ak ste arachnofobikom.
2. Najnižšia korupcia a kriminalita
Nový Zéland sa radí medzi najmenej skorumpované krajiny sveta, na druhom mieste hneď za Dánskom. Takisto je tu nízka kriminalita, takže sa kľudne môžete prechádzať večer po ulici a nebáť sa, že z kríkov na vás vyskočí nejaký šialenec. Samozrejme, sú miesta, ktoré sú výnimkou a kde by som vám to radšej neodporúčala, trebárs niektoré časti Aucklandu alebo Rotoruy, kde sú maorské gangy. V Christchurch sme však bežne nezamykali auto na ulici (niekedy ani vchodové dvere) a nik sa nedovážil oň ani len oprieť. 
3. Príroda, príroda, príroda
Najkrásnejšie scenérie sveta a panenská príroda. A to nepreháňam. Hory, sopky, gejzíry, ľadovce, oceán, jazerá, fjordy, vodopády, pláže...mám pokračovať?
4. Ľudia
Kiwáci sú veľmi milí ľudia. Sú vždy ochotní pomôcť, poradiť, rešpektujú vás ako cudzinca. Zakecávačky s predavačom v obchode sú tu bežné ako holé nohy v zime. "Ako sa máte?" na úvod, "aký ste mali dnes deň?" počas čakania na zabalenie tovaru do tašky (áno, balia vám tu veci v supermarkete do tašiek, žiadne Tesco-urob si sám) a ak ste obzvlášť sympatický, tak príde aj: "čo budete robiť cez víkend?" alebo: "odkiaľ máte ten krásny sveter?". Posledná otázka je, pochopiteľne, relevantná iba ak máte na sebe krásny sveter. :D
A čo je lepšie, tých ľudí to naozaj zaujíma!
5. Klíma
Nie, nie je to tropický ostrov, ako si mnoho ľudí myslí. Je tu ideálne mierne podnebie. V lete nezhoríte a v zime nezmrznete (ak si vnútri občas zakúrite, všakže). Priemerná ročná teplota je 10°C (na juhu) až 16°C (na severe).
6. Nízka populácia
Na dvoch ostrovoch s rozlohou 260 000 km²  žije iba 4,5 milióna ľudí. Z toho 1,4 mil. je v Aucklande, 400 000 vo Wellingtone, 360 000 v Christchurch, a tým by som skončila. Zvyšok je nerovnomerne roztrúsený a niekde stretnete široko-ďaleko iba ovcu. Prisťahovalcov tu nepribúda v hojnom počte vďaka striktnej imigračnej politike. Cudzincov si tu totiž vyberajú starostlivejšie ako miestny "Bachelor"  nevestu. 
7. Zážitky
Krajina žije z cestovného ruchu, a tak ponúka nekonečne veľa atrakcií (nielen) pre turistov. Zažijete tu veci, ktoré by ste u nás, v strednej Európe, ťažko hľadali. O čom hovorím? Napríklad o plávaní s delfínmi, pozorovaní veľrýb, potápaní sa v klietke so žralokmi, prechádzaní sa po ľadovci, skočení si bungee jumpingu. Takisto si tu môžete vlastnoručne ostrihať zélandsku ovcu, zájsť na rugbyový zápas alebo sa vydať na niekoľkohodinový či -denný trek s dychvyrážajúcim výhľadom. Je toho naozaj veľa. Na nevšedné zážitky zo Zélandu sa len tak nezabúda. 

Pohľad z Avalanche Peak-u (1833m), Arthur's Pass




piatok, 5. júna 2015

Kia ora! Welcome! Vitajte!

Zdravím všetkých, čo zablúdili na môj blog, či už náhodne alebo zámerne, prostredníctvom môjho prvého blogového príspevku.
Žijem na Novom Zélande už nejaký ten piatok /presnejšie už deväťdesiaty ôsmy, ak by bol niekto až priveľmi zvedavý/ a rozhodla som sa s vami podeliť o tomto mojom zážitku na druhej strane sveta. Ako som totiž zistila, veľa ľudí si nevie predstaviť, ako to tu chodí, nehovoriac o tom, že nemalé percento dokonca ani nepozná hlavné mesto tejto krajiny či jej úradný jazyk. A úprimne, vôbec sa tomu nečudujem. Nový Zéland je dostatočne ďaleko na to, aby sa úspešne stránil pozornosti slovenských občanov. Nie je to bežná dovolenková destinácia, ani miesto,  kam ľudia neustále emigrujú (prečo, o tom potom). Napriek tomu je to jedno z najkrajších miest sveta, žije sa tu viac než skvele a bol by hriech neposunúť to ďalej. Ja sama som nesmierne vďačná, že som mala možnosť sa sem, relatívne ľahko, dostať a zostať. Za posledné dva roky pobytu som sa ako-tak zoznámila s tunajšou kultúrou, mentalitou Kiwákov (=Novozélaďania, podľa endemitného vtáka Kiwi), gastronómiou (niekedy si myslím, že dokonca viac než je normálne), čo-to pocestovala a pofotila. Takže ak vás zaujímajú moje postrehy, tipy, názory, fotografie, čítajte smelo ďalej.

Menovky